Áno, opúšťam ľavicovo-liberálny priestor a vrhám sa do veľkého dotcomového sveta. Stáli čitatelia dôvody iste tušia. Linkovať už nebudem, skutoční záujemci nájdu nejaké info na spriaznených stránkach. Konečne, icq a mail zostávajú.
Reálny denník: ak očakávate, že takmer dva mesiace sú dostatočnou dobou na to, napísať, skontrolovať a odovzdať článok o neveľkom počte uniformovaných indivíduí made in Slovakia, vedzte, že ako pre koho. Text pre Rexter stále dlžím, i keď momentálne s tým dobrým pocitom, že mi zostáva práca maximálne na deň. Moja akademická kariéra je v úplných troskách a v tejto chvíli nielenže neviem, ako som bol kedysi schopný za dva dni napísať seminárku na plný počet bodov, ale hlavne, ako budem o cca niekoľko týždňov skladať štátnice, prepytujem, z dvoch oborov. pokračovanie článku
Zatiaľ, čo si zvyšok populácie užíval divoké postmoderné víkendy napchávajúc sa umelými výrobkami z nejakej lacnej odrody šošovice, vyhlasoval výsledky najoriginálnejšej súťaže na slovenskom blogu, alebo si len tak zašpásoval so zvieratkami, Duško usilovne pracoval, aby mal z čoho český štát kŕmiť hladné krky post-socanskej sociálnej siete. A kŕmil hladné krky roztomilých detičiek novodobých kapitalistov. Ostatne, tentoraz to už, vyškolený, ako riadiť hladkú a ziskovú prevádzku, zvládal jedna radosť a tak sa mu podarilo miestami zdrhnúť o hodinku domov skôr. pokračovanie článku
Po víkende, počas ktorého som sa rozhodol sa mať natoľko rád, že nebudem zbytočne vstávať pred deviatou, pre mňa prišiel šokujúci začiatok týždňa. Čo sa teda vstávania týka. V nedeľu večer som sa presunul do Brna, aby som už na druhý deň mohol o pol piatej ráno (!!!) nasadnúť do poschodového autobusu Student Agency a za účelom prehĺbenia znalostí o Systéme svoju i'm lovin' it maličkosť odlifrovať do Prahy. Čakali ma dva dni v úplnom centre korporácie. pokračovanie článku
Na svoju schopnosť byť cynickým a nepríjemným som bol vždy svojim spôsobom hrdý. Pravda, i keď som si vždy uvedomoval, že v tejto kategórii nepatrím k absolútnej špičke. O to šokujúcejšie bolo zistenie, že i špička to so svojim cynizmom nie je schopná vydržať dlhšie a nakoniec podľahne, prepáčte za výraz, citom. Písať o tých, čo nás držia nad vodou, je podľa mňa v skutočnosti odporne nízkym dôkazom toho, že sme v konečnom dôsledku, napriek starostlivo udržovaným pózam a štylizovaným charakterom, ľudia. pokračovanie článku
Senické reálie, senická atmosféra, senická kvalita. V kulisách najväčšieho sídliska v meste vznikol produkt, ktorý svojim spracovaním precizuje všetko, čo som už o Protiľahlej strane napísal. Pohodlne sa usaďte, je čas na mládencov, ktorí to myslia naozaj vážne. pokračovanie článku
Vzhľadom k tomu, že mám tento deň rezervovaný pre spísanie textu pre Rexter, do čoho sa mi teda úprimne, ale úprimne nechce a plánujem to nechať na budúci víkend, kedy budem okupovať písací stôl v izbe, ktorú už môj brat viac menej považuje za svoju, zvýšil mi čas i na kecíky do denníčka, v ktorom sa, mimochodom, v ostatnej dobe nejako pomenej diskutuje – čo ma teda ako sklamalo. Uvedomte si pozíciu diskutéra na webe SME! Nerobte hanbu svojim kolegom, ktorí sa sem nedostanú! Vrčte, nadávajte, vymýšľajte slovné hračky, ktorými ma znesiete pod čiernu zem a zároveň vám ich admini nezmažú! pokračovanie článku
Víkend v Senici končí: mne teda zväčša víkendy končia v priebehu, resp. skôr koncom pondelka, pretože si nedele žiadnym cestovaním na linke Senica – Brno (a späť) kaziť nemienim. Nedeľa je papučový deň, počas ktorého mám povolené o seba nedbať a nemať výčitky (tzn. že ak ma uvidíte v ktorýkoľvek iný deň a máte pocit, že som evidentne o seba nedbal ani teraz, vedzte, že v ten moment ma za to bez pochýb zožiera svedomie). Tak teda: sedím v Jaroslavovi Haškovi, meškáme len asi päť minút, a zvoľna sa približujeme do Břeclavi. V Brne budem o takých cca 40 minút. To je dosť času, aby som pretriasol všetko podstatné, čo sa cez víkend odohralo. A to teda najmä preto, že sa až také nič veľké nestalo. To ale neznamená, že by ste nemali čítať ďalej. To zase pozor. Niečo sa zase stalo. Skrátka a dobre, poďme nato. pokračovanie článku
Všeličo sa zmení za dva týždne, ktoré človek nestrávi za humnami civilizácie: podstatné ale je, že keď som dnes popoludní v panelových uličkách môjho milovaného malomesta vetral svojho psa, bolo jasné, že zima už nebude. A že bude jar. A že teda bude treba ísť nakúpiť. A že teda treba pracovať, aby bolo za čo. A aby bolo na prihlášky na magistra. Keďže sa v tejto chvíli nedokážem rozhodnúť, či si chcem v budúcnosti svoje zle zaplatené ego ukájať tým, že som vyštudovaný mediológ alebo politický vedec, posielam ich pre istotu na oba obory akreditované na mojej drahej, zelenobielej a výberovej. pokračovanie článku
Za vlády Roberta Fica sa v zákryte nevysychajúcej studnice jeho imbecilných bonmotov stali dve veci: socializmus sa oficiálne prestal po dlhých rokoch používať ako nadávka a z Jozefa Tisa sa nenápadne ale systematicky začala odlupovať nálepka vojnového zločinca (SHOOTY).
Do mesta som prišiel vo štvrtok popoludní. Na Mudrochovej okolo mňa presvišťal nejaký blázon na trojkolke, ktorý sa rehnil na celú ulicu, babka, ktorú som obchádzal, nadávala na tohtoročné zemáky a pri bránke posledného domu stál, ako vždy, Špelov brat, ktorý všetkým nadával do chujov. pokračovanie článku
Tento víkend je hádam prvý v ďalekej histórii, počas ktorého sa mi netreba pripravovať do školy. V prípade, že dopadne všetko tak, ako chcem, aby to dopadlo, tak sa svojou drahou alma mater budem zaoberať už len v súvislosti s bakalárskymi štátnicami. Včera i dnes som si naplánoval nedeľné popoludnia bez vášní a netolerancie a strávil som ich v spoločnosti lacnej anglosaskej seriálovej produkcie. Budiš pozdravené štandardizované produkty masovej kultúry. pokračovanie článku
Prvý raz v živote sláva môjho mena prekonala isté hranice: stal som sa obsahovou náplňou spamu, ktorý zaplavil diskusné fóra on-line verzie istého ľavicovo-liberálneho denníka. Odkazom na môj tichý protest proti resuscitácii idiocie totiž užívateľ s názvom „citatelkaka“ (špeciálne pre dyslektikov doplním o diakritiku: meno užívateľa v tomto prípade bude „čitateľ kaká“) ostatné dni bombardoval všakovaké zaručene originálne blog zamyslenia nad vnútornými pochodmi starého pána arcibiskupa. Návštevnosť týchto stránok vyskočila nad 70 unikátnych užívateľov denne, čo je číslo, ktoré ma pri predstave toho, aké existencie to sem opäť raz priláka, doslova nadchýna. pokračovanie článku
"Svet je príliš nebezpečný pre život, nie kvôli ľuďom konajúcim zlo, ale kvôli tým, ktorí sedia a nechajú ich konať." (Albert Einstein) pokračovanie článku
Medzi sviatkami som (s výnimkou rekapitulačného traktátu oslavujúceho narcizmus ako taký) neprispieval, ale v zásade ste o nič ani neprišli. S veľkou pompou sme sa stretli so spolužiakmi zo strednej, s veľkou pompou sme oslávili i Silvestra. A s veľkou pompou som odovzdal aj svoju bakalársku prácu. A pretože viem, že už neviete obsedieť, aby ste sa dozvedeli hromadu zbytočností zo života človeka, ktorého ste v živote nevideli, s veľkou pompou pokračujem v spisovaní tohto lascívneho internetového denníčka. Skutočný bloG si to veselo pádí do nového roku. Toš, akoby povedal môj kedysi obľúbený Milan Markovič, nech je ten rok 2007 lepší, ako bude. pokračovanie článku
Sľúbený darček pre všetkých: záverečná duchaplná bilancia vplyvu tohto blogu na jednotlivca, spoločnosť a globálne otepľovanie je tu. Sadnite si pohodlne pred vaše monitory, čakajú vás plné hrste celebrít a osobností. Semifinalisti Superstar, Maxim Matkin, Nora Mojsejová, mladí konzervatívci, liberálne teliatka, Týždeň, Star a Štefan Hríb po prvý raz spolu. Nefalšovaný originál, i keď, pravda, inšpirovaný magazínom o udalostiach roka s Vilom Rozborilom. Pripravení? pokračovanie článku
Po tom, čo ma vedúci mojej bakalárskej práce týždeň pred odovzdaním ubezpečil, že niektorí sú na tom ešte horšie, po tom, čo mi z Pedagogickej fakulty zaslali zápočet za Anglosaskú filmovú tvorbu na základe operatívne zbúchanej eseje na dve á štvorky (a dvojitým riadkovaním k tomu), čo mi v práci priznali neobvykle vysoké prémie a ja som stihol nakúpiť darčeky v rekordnom predstihu (do včera), sa opätovne prebúdzam k náznakom opatrného optimizmu. A keďže mi blog začína už trochu plesnivieť, je čas mu venovať aspoň chvíľu. pokračovanie článku
Pôvodne som chcel pre ten jednoduchý dôvod, že je piatok, napísať niečo milé, rozmarné a nekomplikované, čo by pobavilo, nepoúčalo a podľa možnosti tentoraz ani nikoho neurazilo, no obávam sa, že sa mi to asi nepodarí. Už niekoľko týždňov som neznesiteľne rozvláčny a neprimerane povýšenecký, mám sklony k agresii a návaly depresie: takže sorry, dnes rozhodne nemienim prekonať vaše očakávania. Mojim jediným plus je ochota si toto všetko priznať. pokračovanie článku
Nedarí sa mi stráviť dlhší čas na internete: virtuálne kontakty s mojimi kamarátmi sa obmedzili na minimum, navyše prestávam mať poňatia o tom, či náhodou nevypukla tretia svetová. Wifi signál na Klácelkách si netyká s príslušenstvom môjho počítača a ja radšej pozerám Sex v meste vo svojej posteli, akoby som sa mal presúvať niekde do školy. Napriek tomu v zásade vykazujem isté známky života – začal som zháňať darčeky, usilovne študujem všetky techniky pre ovládnutie pracovného kolektívu, v stredu som vyšiel na T-Statione. Pravidelne jedávam, miestami sa učím a občas idem na pivo. Vcelku hodnotný spôsob existencie, zdá sa mi. pokračovanie článku
Rapové dobrodružstvo v Doxxe sa nekonalo: Juro ma (vraj nechtiac) mystifikoval a pomýlil si dátum. Veľmi hustý koncert original od MCMB bude až budúci týždeň. Lenže to nebudem ja. Keďže som vzhľadom k potrebe zaoberať sa v týchto dňoch Mariánom Kotlebom odmietol i dnešný výlet do veľkého mesta (áno, áno ide o to najsamväčšie) na vystúpenie vojakov z H16, sedím doma a čučím do počítača. Kultúrne vyžitie veškeré žiadne. Návrat domov mi zase raz dopadol. pokračovanie článku
Nejde mi icq. Po dvoch týždňoch chcem konečne ako človek skysnúť pred Bystríkom (meno môjho počítača) a za toho Boha mi nejde icq. Rozčuľovalo ma, keď im blbol server a mne to nezobrazovalo fotku, vážne ma irituje, že si ten program kedykoľvek zmyslí neodoslať moju správu, pretože lebo, ale v tejto chvíli by som bol ochotný čokoľvek mu odpustiť, len aby ma vôbec naštartoval. Ale on za toho Boha nie. pokračovanie článku
... alebo alibistický prepis dôvod, prečo momentálne neblogujem, nestationujem a nežijem... pokračovanie článku
Odchádzať cez mail je ako rozísť sa cez telefón: neosobné a infantilné, ale ľahké a lacné. V Halase som bol dva roky, ako redaktor a editor, a pamätám si toho dosť. Prvé redakčné rady v starom Audiovizuálnom centre v bývalej budove fakulty, oveľa lepšie redakčné rady v nehostinnom hostinci Pod Hradem a after parties v Sklepe, i presun do novej budovy, kde sme sa stretávali najprv v atriu, neskôr vo vlastnej Spolkovej miestnosti. Pamätám si dosť a možno preto viem, kedy je najlepší čas odísť. pokračovanie článku
Tento týždeň bol vcelku zložitý. Okrem toho, že sa s nami rozlúčila jedna čitateľka, nedokázal som sa koncentrovať na tvorbu ničoho veľkého. Naďalej sa mi darí utápať sa v ničotných stretoch končiacich malichernými víťazstvami a unikať pred všetkým, čo by mohlo mať akýkoľvek význam pre budúcnosť. A mienim v tom zotrvať. Utekám pred všetkým hlbším a zmysluplným a prosím všetkých, ktorých sa to týka, nech ma v tom nechajú. Ešte aspoň chvíľu. pokračovanie článku
autorom vymazané. pokračovanie článku
Hneď na začiatok: dnes nebude nič o .týždni. Ráno som v Kútoch vysadol z nášho klasicky prekúreného osobáku, že si časopisy nakúpim, kým príde skutočný vlak, a na novinovom stánku viselo, že teta má dovolenku. Sklamaný som bol o to viac, že som si chcel k Hríbovi a Hanusovi pribaliť i Star, pretože je to vraj najväčší periodicky vychádzajúci grc v slovenských trafikách – a ja som ho ešte poriadne nečítal. Takže, až nabudúce. pokračovanie článku
V Senici zhadzujú mosty: pešiu lávku pre chodcov pri múzeu Laca Novomeského zbúrali a stavajú novú (mám pocit, že bola poškodená pri povodniach na jar). Voľby sa skrátka blížia. Pred štyrmi rokmi, (náhodou) tesne pred voľbami vyhlásil primátor akciu „tisíc stromčekov pre mesto“: vépepkári strkali stromy všade tam, kde našli kúsok voľného miesta. Našťastie pre Senicu, v minulosti mekku slovenského chemického priemyslu, premnožená zeleň vykapala do pol roka. pokračovanie článku
V podstate bol dnešok jedným z bezpočtu v rade skvelých dní a skvelých rokov, ktoré nás, vďaka novej skvelej vláde čakajú. Nezamestnanosť opäť spadla na historické minimá, poslanci veľmi prezieravo odhlasovali príspevok na salonky. Ako napísali v nejakom regionálnom týždenníku na popud miestnej organizácie jednej socialistickej partaje, všetko sú to rukolapné dôkazy o správnosti nastúpenej cesty novej skvelej vlády. pokračovanie článku
Nového toho nie je zase toľko: v zásade opätovne nestíham pomaly ani jesť (preháňam, na jedlo sa čas vždy nájde), pretože už zajtra budem nútený absolvovať medzisemestrálny test zo Systémov politických strán, čo je vcelku honosný názov pre prostý fakt, že by som mal (ach, sladké kondicionály) prečítať cirka 400 strán hutných myšlienok politológov európskeho formátu (tým nemyslím len svojich vyučujúcich na katedre, ale i Giovanni Sartoriho). Pripravujem sa relatívne seriózne a mienim v tom pokračovať i dnes večer – za týmto účelom som si stiahol už dva diely druhej série Desperate Housewives. pokračovanie článku
... (snáď) posledný diel telenovely. pokračovanie článku
Práca vo všetkých tých bohumilých projektoch študentskej žurnalistiky ma presvedčila, že tzv. novinárčina, najmä spravodajská, je remeslo, ktoré sa v zásade dá veľmi rýchle naučiť. Horšie je, že aj bohumilé projekty študentskej žurnalistiky majú svoje redakcie, teda skupinky ľudí navzájom pospájaných, teda kolektív. Kolektív ja moc nemusím. Kolektív rozhoduje zvláštnymi mechanizmami, vďaka ktorým sa názory jednotlivca (rozumej: moje) strácajú medzi spústou ďalších a štandartne celkom rozdielnych názorov tzv. väčšiny. pokračovanie článku
Pre všetkých, čo to už odpískali: tento bloG (bohužiaľ) nekončí. Akurát sa musím trochu spamätať z prostého faktu, že som celé leto nič nerobil a zrazu chce každý furt niečo. V práci sa počínajú väčšine ľudí celkom seriózne pretáčať kolieska, v škole chce kolega Václav Štětka každý týždeň prípravy na utorok, aby nám štvrtok ešte okorenil chutným testom z metodológie mediológie a navyše každé ráno musím cestou zo sprchy zdolať aspoň tridsať schodov. Tak to už kde sme? pokračovanie článku
Vyhranený lokálpatriot a sympaťák od pohľadu, s trvalou ambíciou zanechať po sebe náhrobný kameň s textom "dobrý řízek, výborný alkoholik".
287650290 / aktuálne: 
rozzúrené maily 16-ročných raperov čakám na: mikusovicseznam.cz
| << < Január 2012 > >> | ||||||
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
| 01 | ||||||
| 02 | 03 | 04 | 05 | 06 | 07 | 08 |
| 09 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 |
| 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 |
| 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 |
| 30 | 31 | |||||
