Na amfiteáter prišiel celý rad lokálnych hviezd, vrátane moderátoriek miestnej televízie, na čele s mojou obľúbenou, investigatívne zameranou Mirkou Otrísalovou. Všetci sme si kúpili pivo, pohodlne sa usadili na skvelé drevené lavičky a pozorne sa započúvali do piesní domácej kapely Applause, ktorá mala svojim vystúpením navodiť atmosféru úpenlivej nedočkavosti publika snívajúceho o príchode Pehy.

Vcelku úspešne, mimochodom.

Snáď vďaka menej koordinovaným pohybom frontmana Miša Kalmana (uvádzam jeho celé meno, pretože predpokladám, že sa Michal vo voľnom čase zvykne googliť, konečne ako aj ja), ktoré nás asi tak po tretej pesničke priviedli k hlbokému zamysleniu nad problémom, čo asi berie, snáď vďaka metaforám, prirovnaniam či hyperbolám (nehodiace sa škrtnite) v štýle keď nemáš rada červenú, kúp si Mercedes, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani Igor Timko. Skrátka a dobre, Pehy sme sa nemohli dočkať.

Michal Kalman a jeho banda skončili o pol deviatej, teda tak, ako sľúbili asi v polovici svojho vystúpenia, pravdepodobne pod vplyvom celkovo vlažného postoja divákov voči jeho skladbám (bolo by ale nefér nepovedať, že naozaj neboli až takí zlí). V prestávke sme mohli zistiť, že z našich skvelých drevených lavičiek vyviera nejaká živica či čo, ktorá nám zničila rifle a tričká, a vkusne si zanadávať (jedinou útechou nám ale bol fakt, že podobný problém o tri rady pred nami rieši i investigatívne zameraná Mirka Otrísalová). A potom mohla prísť Peha.

Iba krátko: spontánne sme sa presunuli pod pódium, muzikanti zahrali všetko, čo sme chceli, aby zahrali, senická mládež sa do Katky zamilovala pravdepodobne už po tretej skladbe, takže pri refréne Za tebou na ňu všetci chlapci ukazovali prstom. Ale vážne bola skvelá.

Po koncerte sme sa k nej navyše priblížili tak blízko ako nikto iný: vďaka Miške, ktorá jej v nejakom improvizovanom zákulisí ponúkla zo svojej Cigánskej pečienky. Katka si raz odhryzla a rozdala nám podpisové karty. Máme pamiatku a na koncert teda tak rýchlo nezabudneme (i keď osobne ešte očakávam investigatívnu reportáž v lokálnej televízii o živici na drevených lavičkách).

...

Istý mike888 sa ma v diskusii na portále T-Station pýta, či náhodou nie som zo zásady chuj.

...

Pořád jsem to já, pořád jsme to my,

pár přátel na cestách, od jara do zimy,

přes všechen čas, všechny ty dny,

přes všechno trápení,

pořád jme to my. (Chinaski, Vrchlabí)