...

V Senici sa toho inak veľa nezmenilo. Citylighty žijú komunálnymi voľbami, zo štyroch kandidátov, z ktorých jeden je nikto, druhý KDHák s ôsmimi deťmi v panelovom 3+1 a životným heslom koľko Pán Boh požehná a tretieho podporuje SNS (všetky invektívy som si narýchlo odpustil), vychádza náš doterajší primátor ako nadregionálna celebrita. Jediné, čo ma prekvapilo, je fakt, že aj mladí ľudia do 30 môžu kandidovať za Smer a verejne sa tým prezentovať. Každého vec. Aj ja som veril na Ježiška.

Seriózne ma na tom serie iba mimoriadne iniciatívna povaha tohto typu ľudí. Kolega kandidát, ktorý má do 30 a kandiduje za Smer, navrhuje denne sa opakujúci dopravný kolaps v centre riešiť vystavaním cesty vedľa nášho kúpaliska: teda rozpolením jedinej zelenej zóny mesta (park, múzeum Laca Novomeského, kúpalisko, tenisové kurty, začiatok cyklotrasy a pole, kam chodím so psom) na dve rite s autostrádou uprostred.

Pohodička ako. Ale mesto potrebuje obchvat, nie ďalšie lokálky.

...

V piatok popoludní sedíme s mamou v kaviarni nad talianskym hotelom: účtenku nám prinesú na tácke, pridajú aj dve žuvačky (zadarmo). Neznalý malomeštiackych pomerov veľkosť tohto progresu asi nepochopí, ja som mal pocit, akoby mesto preskočilo do nového tisícročia.

...

Moje resty: dostal som reklamácie, že Jack nie je renault, ale peugeot a že je na seba háklivý. Takže, sorry, Jack. Nemyslel som to tak.

...

Ale Vianoce budú. Perspektívny týždeň voľna a návrat dvoch kíl, ktoré sa mi konečne podarilo zhodiť, cítiť nielen z pomaly sa objavujúcej výzdoby v centre a vytrvalej snahy Seničanov vybrakovať Tesco. Je to vo vzduchu. Keď som sa dnes s Bennym prechádzal po budúcej autostráde, vyzeralo to presne, ako to v novembri vyzerať má: možno depresívne a smutne, ale zároveň pokojne.

Ešte takmer hoďku bude Kataríny. Bola na blate, mimochodom.